Slovania a rezané kvety

Naši predkovia vedeli, že odtrhnutý kvet sa snaží prežiť bez koreňov a tým pádom vysáva životnú energiu z okolitého prostredia, čiže aj z ľudí, zvierat a ďalších rastlín. Mimochodom, preto sa ani liečivé byliny nesušili v obytných miestnostiach.

Bulharská veštkyňa Vanga odmietla prijať vo svojom dome človeka, ktorý jej priniesol kyticu kvetov. “Prečo mi nosíš domov smrť?” spýtala sa. Ak jej niekto chcel dať kvety, mohol jej priniesť kvetinu v kvetináči. Vanga hovorila: “Odtrhnutý kvet je symbol smrti, veď je zbavený schopnosti žiť.”

Na Kube napríklad vidno rezané kvety iba na cintoríne a polícia môže uložiť pokutu za odtrhnuté kvety.

Tradícia darovania rezaných čerstvých kvetov k nám prišla spolu s kresťanstvom. Hlavne byzantskí kňazi vnútili Slovanom tradíciu krášliť izby rezanými kvetmi. Darovať rezané kvety nebol tradičný zvyk Slovanov, čo potvrdzujú historické literárne pramene.

Zvyk venovať kytice rezaných kvetov sa spája okrem iného aj s oslavou narodenín, ku ktorej zvyčajne patrí aj torta a sviečky. Zvyk sfúknutia sviečok nám bol takisto vnútený. Sfúknutá sviečka pritom oslávencovi uberá na životnej sile! Veď horiaca sviečka symbolizuje plameň života, a naopak smrť sa často opisuje slovami “až tvoja sviečka dohorí”…